Komunity vysídlených ľudí veľmi často zabúdajú alebo nevidia zdravotne postihnutých ľudí medzi sebou. Vo väčšine prípadov, pomoc a ochrana poskytovaná zdravým ľudom, nepĺňa špecifické potreby týchto ľudí.

Zdravotne postihnutí ľudia sa môžu oveľa ľahšie stať obeťami fyzického, sexuálneho alebo citového zneužívania. Nedostatok súkromia v niektorých situáciách, ako napríklad pri prístupe k hygienickým zariadeniam. zvyšuje riziko  možného zneužívania.Zdravotne postihnutí ľudia sú veľmi často izolovaní od komunitného života a z tohto dôvodu môže byť zložitejšie pátranie po rodinných príslušníkoch.

Prostredníctvom hodnotenia začleňovania žiadateľov o azyl a azylantov do spoločnosti (AGDM), sa UNHCR snaží zistiť a venovať pozornosť špecifickým potrebám zdravotne postihnutých ľudí v rámci komunít vysídlených ľudí a tiež zabezpečiť, aby sa aj zdravotne postihnutí ľudia aktívne zúčastňovali na procese plánovania a vykonávania politík ochrany utečencov a aktivít s tým súvisiacich.

Na globálnej úrovni UNHCR zahrnul princípy obsiahnuté v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím, prijatým koncom roka 2006, do svojich aktivít a má zastúpenie aj v pracovnej skupine OSN zaoberajúcej sa zdravotne postihnutými osobami.